V tejto kategórii vysvetľujeme rozdiely medzi jednotlivými nátermi, ich vzhľad, vlastnosti a vhodné použitie pri renovácii eurookien, drevených okien a dverí.
Pri renovácii starších drevených eurookien sa často stretávame s požiadavkou zachovať presne rovnaký odtieň, aký mali okná pôvodne. Na prvý pohľad sa môže zdať, že stačí zistiť názov pôvodného odtieňa, namiešať rovnakú lazúru a okná budú po renovácii vyzerať rovnako ako pred rokmi. V praxi to však také jednoduché nie je. Výsledný odtieň lazúry totiž nevytvára iba samotná farba. Ovplyvňuje ho druh dreva, jeho pôvodná farba, vek, stav povrchu, spôsob brúsenia, zvyšky pôvodnej povrchovej úpravy, počet vrstiev aj samotný lazúrovací systém. Pri eurooknách starých 10, 15 alebo 20 rokov navyše nemusí byť dnes dostupný úplne rovnaký náterový systém, aký výrobca použil pri ich výrobe.
Pri renovácii drevených okien a dverí sa zákazníci často rozhodujú medzi lazúrou a krycou farbou. Na prvý pohľad môže ísť iba o výber odtieňa, v skutočnosti však tieto povrchové úpravy vytvárajú úplne odlišný výsledný vzhľad. Pri krycej farbe je povrch dreva farebne prekrytý a jeho prirodzená kresba je výrazne potlačená alebo úplne zakrytá. Lazúra naopak prirodzenú kresbu dreva zachováva a zvýrazňuje. Ak sú teda po renovácii cez lazúru viditeľné vlákna, letokruhy, farebné rozdiely alebo prirodzená štruktúra dreva, nejde o chybu náteru. Je to jedna zo základných vlastností lazúrovacej povrchovej úpravy.
Pri renovácii drevených okien a dverí nerozhoduje iba farba alebo odtieň. Dôležitý je tiež stupeň lesku výsledného povrchu. Rovnaká farba môže v matnom, polomatnom a lesklom vyhotovení pôsobiť úplne odlišne.
Pri renovácii eurookien, drevených okien a dverí je správny výber povrchovej úpravy veľmi dôležitý. Lazúra, krycia farba a lak majú rozdielne vlastnosti a každý vytvára na dreve iný výsledok.