Pri renovácii plastových okien a dverí fóliou je každý výrobok trochu iný. Rozdiely môžu byť v rozmeroch, tvare profilov, členení, použitých výplniach aj v stave pôvodného povrchu. Preto nie je vždy možné podľa jednej fotografie okamžite určiť, či je renovácia vhodná a aká bude jej presná cena.
Staré kastlové, označované aj ako špaletové okná, môžu aj po mnohých desaťročiach veľmi dobre slúžiť. Jedným z častých problémov však býva prefukovanie medzi krídlom a rámom, najmä počas chladných a veterných dní.
Malé dierky v starom drevenom okne alebo vo dverách často vyvolajú obavu, že drevo je napadnuté červotočom a bude potrebné ho vymeniť. V praxi to však nemusí byť také jednoznačné.
Pri kompletnej renovácii starých kastlových (špaletových) okien sa často rieši otázka, či ponechať pôvodné sklá alebo ich vymeniť za nové. Najmä pri historických oknách môže mať pôvodné sklo svoju hodnotu a zákazník ho chce zachovať. Z technického hľadiska však pri kompletnej renovácii vo väčšine prípadov odporúčame sklá z krídel vybrať a nahradiť novými. Dôvodom nie je iba vek alebo hrúbka pôvodného skla. Vybratie skla umožňuje kvalitne zrenovovať celé drevené krídlo – vrátane miest, ktoré sú pri osadenom skle prakticky neprístupné.
Pri renovácii starších drevených eurookien sa často stretávame s požiadavkou zachovať presne rovnaký odtieň, aký mali okná pôvodne. Na prvý pohľad sa môže zdať, že stačí zistiť názov pôvodného odtieňa, namiešať rovnakú lazúru a okná budú po renovácii vyzerať rovnako ako pred rokmi. V praxi to však také jednoduché nie je. Výsledný odtieň lazúry totiž nevytvára iba samotná farba. Ovplyvňuje ho druh dreva, jeho pôvodná farba, vek, stav povrchu, spôsob brúsenia, zvyšky pôvodnej povrchovej úpravy, počet vrstiev aj samotný lazúrovací systém. Pri eurooknách starých 10, 15 alebo 20 rokov navyše nemusí byť dnes dostupný úplne rovnaký náterový systém, aký výrobca použil pri ich výrobe.
Pri renovácii drevených okien a dverí sa zákazníci často rozhodujú medzi lazúrou a krycou farbou. Na prvý pohľad môže ísť iba o výber odtieňa, v skutočnosti však tieto povrchové úpravy vytvárajú úplne odlišný výsledný vzhľad. Pri krycej farbe je povrch dreva farebne prekrytý a jeho prirodzená kresba je výrazne potlačená alebo úplne zakrytá. Lazúra naopak prirodzenú kresbu dreva zachováva a zvýrazňuje. Ak sú teda po renovácii cez lazúru viditeľné vlákna, letokruhy, farebné rozdiely alebo prirodzená štruktúra dreva, nejde o chybu náteru. Je to jedna zo základných vlastností lazúrovacej povrchovej úpravy.